11. 7. 2018 som dostal príležitosť viesť sústredenie pre deti, mládež a juniorov pre oblasť západného Slovenska. Sústredenie bolo rozdelené podľa vekových kategórií na dve časti. Prvá, doobedná, bola určená pre deti spadajúce do kategórie U10 a U12. Poobedná bola pre ostatné kategórie, teda U14, U16, U18 a U20. Pre každú skupinu som pripravil program na zhruba 5 a pol hodiny a bol zmeskou rôznych cvičení lezeckých štýlov a prístupov.
Už dlhšie razím prístup, že pre lezecký rozvoj detí je veľmi dôležitá pohybová rozmanitosť, svalová koordinácia a umenie práce s ťažiskom. Aj preto sme sa veľmi veľa venovali hneď od začiatku práve balančným cvičeniam a práci s ťažiskom. Osvedčilo sa mi to jednak ako veľmi komplexná rozcvička, kedy sa naozaj d práce zapája celé telo z hľadiska pohybového aparátu a navyše aj vestibulárny aparát zodpovedný za udržiavanie rovnováhy. Keďže moderné športové lezenie a obzvlášť bouldering a speed, je z veľkej časti závislý od schopnosti čo najrýchlejšie a najprecíznejšie skoordinovať pohyby, pokladám práve svalovo-koordinačnú prípravu za kľúčový rozvojový element pri práci nielen s mládežou.
Pre rozvoj koordinácie a zároveň ako výživný warm-up sa mi osvedčili rôzne hry a cvičenia na fit loptách a bosu, občas aj s kombináciou s TRX. Tieto budem časom uverejňovať v podobe videí, keď sa mi ich podarí spracovať. Ich cieľom bolo nielen zahriať a pripraviť pohybový aparát, ale aj pripraviť deti na to, že je potrebné sústrediť sa a vnímať jemné pohybové detaily. Taktiež tieto cvičenia podnecujú pohybové učenie a predstavivosť pri riešení pohybových problémov, čo je obzvlášť dôležité hlavne pri boulderingu kedy je na nájdenie optimálneho riešenia a naučenie sa pohybu veľmi málo času. Ako pridaná hodnota v takejto väčšej skupine bola aj tímová spolupráca a taktika, keď museli deti spolupracovať alebo súťažili v tímoch.
Po balančných cvičeniach sme sa presunuli na sústavu tréningového náčinia: rebrina, hrazda, lištové dosky a drevená konštrukcia. Tu sme si ukázali ako sa aj s obmedzenými zdrojmi dajú vymyslieť pohybovo kreatívne bouldre a ako vniesť viac hry a rozmanitosti do tréningu detí.
Tretí blok bol venovaný boulderingu. S mladšími sme začali niekoľkými krátkymi bouldrami a súťažou kreativity, kde bolo bodované nie len prelezenie bouldra, ale aj odlišnosť v riešení problému a teda hľadaní iného spôsobu ako sa boulder dá preliezť. Nasledovalo niekoľko koordinačne náročných bouldrov rôzneho typu. Ako sme sa bavili neskôr aj s rodičmi/trénermi, nerazím násilnú cestu učenia. To znamená, že decká nevedia, čo sa ich snažím naučiť, nechávam im plnú voľnosť v riešení lezeckých problémov. Ak dokážu boulder preliezť inak ako som mal v pláne, vymyslím iný, tak aby bolo stále ťažšie vyhnúť sa takému riešeniu a pohybu, aký po nich chcem. Takto je to kreatívne cvičenie pre obe strany. Deti sa snažia nájsť vlastnú cestu, tak ako by to malo byť vždy a hlavne na pretekoch štýlom OS a pre trénera je to nekonečná výzva kreativity a predstavivosti vo vymýšľaní bouldrov.
Foto: Vlado Mihál.
Po bouldroch sme stihli ešte aj pár hier a cvičení pre lead. Pri leade razím podobnú stratégiu. Deti to musí baviť a tak im vymýšľam stále nové vičenia, ktoré obohatia ich lezeckú techniku a sú zároveň aj dobrým tréningom. Takéto cvičenia a hry sú zároveň zábavné a vedia obohatiť monotónnosť bežného tréningu. Liezli sme vo Vertigu napríklad na detskej stene iba po špáre a po zvieratkách, jednou rukou, jenou rukou po chytoch, druhou po hrane, odomykali pohyb rukou priložením nohy a niekoľko ďalších. Tieto cvičenia bežne robím aj s dospelými, keď sa ich snažím naučiť lepšie vnímať čo sa deje s ich telom v rôznych lezeckých situáciách a ako sa s tým efektívnejšie vysporiadať. Oproti obdobným cvičeniam na bouldrovke majú výhodu, že ich musia robiť viac krát za sebou a tak si na ne telo rýchlejšie zvykne a aj vedome majú možnosť vidieť určité pohybové vzory, ktoré sa opakujú a fungujú.
So staršími sme sa pri leade venovali hlavne vizualizácii. Povedali sme si o 10 krokoch vizualizácie cesty a zahrali sme si hru, ktorú ja volám Maioneta. Pri tejto hre, istič diktuje presné pohyby lezcovi. V prvej fáze riešia iba pohyby rukami, v druhej sa k tomu pridajú aj nohy, v tretej aj natáčanie sa a tak ďalej. Je to veľmi dobré cvičenie pre ističa aj lezca. Istič má bezprostredný feedback na svoju vizualizáciu a navigáciu a lezec, tým, že tam strávi pomerne veľa času má super vytrvalostný tréning.
Žiaľ ani pri mladších, ani pri starších nezvýšil čas povenovať sa viac strečingu a kompenzačným cvičeniam. Tie budú práve ústrednou témou ďalšieho takéhoto stretnutia, ak sa ho podarí zorganizovať, niekedy na jeseň.
Ďakujem za účasť všetkým deckám, mládežníkom aj dospelým, ktorý sa zúčastnili a verím, že to pre nich bolo prínosné a že sa niektoré z týchto cvičení a praktík prenesú aj do ich tréningu. Ja osobne hodnotím ako veľmi pozitívne, že je o podobné akcie záujem z oboch strán, teda nie len zo strany detí a rodičov ale aj z strany spolku a jeho komisií a že sa práca s mládežou rozbieha stále viac.
Tomaso Greksák
