Blíži sa víkend a keďže v sobotu mame pretek SP v boulderingu  na novej stene, tak mi vŕta v hlave vziať si voľno vo štvrtok  a isť  vyliezť niečo ľadové v Tatrách. Volám Martinovi mladému nadšencovi ľadového lezenia a už aj dohadujeme ranné stretko.

Plán je Groszov ľadopád. Počasie je celkom príjemné až na to teplo a tak rýchlo prichádzame k nástupu. Stretávame bratov Čechov čo už pomaly nastupujú, ale keďže spodná dĺžka je dosť široká (aj horná) tak ideme súčasne. Ku koncu ho obieham a nechávam mu štand v reťazi a ja štandujem v ľade vľavo. Doberám Martina a už nadržaný utekáme ku hornému ľadu. Najprv lezieme klasiku tu širšiu časť, ale oči mi utekajú stále doľava na pekný kolmý ciageľ. Hneď ma brzdí vzpomienka na Ričiho cencúľ. Hovorím si  tak aspoň na udicu...

Spúšťam Martina dole a v tom sa to vo mne láme... (dúfam, že len vo mne)... Sťahujem lano a už idem k ľadu, nepremýšľam. Ešte by som si to rozmyslel... Nastupujem. Ľad je trochu kraplikovitý (zlepený z cencúlikov), hovorím si, že aspoň nemusím veľmi silno zabíjať cepíny a tak neodrúbať si ľad spod rúk. Horšie je to už s pevnosťou šrúb. Metre ubiehajú, bandasky trochu nabiehajú, ale je to v pohode... s pribúdajúcou výškou akosi strácam cit v sekaní a tak jednom mieste akosi neviem na potvoru vytiahnuť cepín..., hreším, no nepomáha, 15-tykrát s ním lomozím a nič, posledný pokus je úder dlaňou smerom hore o spodnú časť cepínu..., zvažujem, že ak vyletí tak ostanem s jedným. Času je malo, bandaska už veľká. Podarilo sa. Koľko chýba človeku ku šťastiu...,že.

Doliezam ku štandu a rýchlo dole. Martin sa naväzuje, že skúsi aspoň toprope. Povzbudzujem, že nech si skúsi aspoň tak, nejako musí bezpečne techniku nabrať... Ide mu to veľmi dobre.
 
Niečo z neho bude... Po dolezení rýchlo zbiehame k batohom a ide sa jesť. Pozerám na hodinky 14:30. Čo s tým? Zvažujem či poteším manželku skorým návratom, alebo kamaráta (musím to na niekoho zvaliť). Je rozhodnuté, Veverkáč a keď stihneme tak aj Záhradky, aby sme tak uzavreli malú trilógiu Veľkej Studenej doliny.... viac foto. Už za tmy stretávačka s kámošmi na Bilíkovej chate (dík za čaj a banán, véééľmi pomohol) ..

Už len dodám, že Martin sa hecol a vytiahol Veverkáč, pekný začiatok...

Marián Marosi