Hneď na úvod upozorňujem, že nepíšem o ľadovom výkone, čo sme podali na Sopli, ale skôr o tom, čo sa nám prihodilo.

Je nedeľa a my sme sa vybrali na ďalší ľad, tentokrát Sopeľ. Ráno trochu sneží, cesta ubieha, hore trochu pofukuje... celkový prírastok snehu asi 8-10 cm max. Hovorím si, že z toho lavíny nehrozia, resp. nie je dostatok snehu na nejakú väčšiu lavínu a tak šliapeme pod ľad. Pred nami lezie už jedna dvojka, tak si zatiaľ, ako vždy, dávame veci mimo žľabu, do bezpečia, pod skalný výbežok oproti ľadu. Po asi 10-tich minútach začínam liezť. Idem rovno, vynechávam štand v pravo, mám dostatok šrób. Naliezam do kolmej časti, trochu to tečie, takže rýchlo postupujem vyššie a vyššie a v tom prásk... nie,nie, ľad drží, nebojte sa... prásk a rachot nado mnou, zrazu je nejako sivo, potom tma, tma a trochu svetla a tak rýchlo pozerám dole na moju ističku, či nepanikári a neruší istenie. Chvála Bohu ostala na mieste. Kričím, nech sa nebojí, že je to len väčšia prachovka. Pomaly sa to ukľudnuje, oblak prachu sa pomaly rozplýva. Pozerám na ostatných na výšvihu. Trochu sú prisypaní, ale inak vporiadku. Čistím si tie kilá snehu v kapuci a za chrbtom, samozrejme z lezeckej pozície. Šróba je asi dva metre podomnou a nemusím si tak pokaziť prelez. Doliezam posledné 2-3 kolmé metre a rozmrazujem ruky.

Čo sa stalo? Aj keď pripadlo málo snehu, tak v tomto prípade zohrala rolu veľká plocha nad lievikom, ktorý je priamo nad ľadom a k tomu povrch snehu,  na ktorý ten nový sneh napadal, bol tvrdý ako betón a hladký. To dalo lavíne tú rýchlosť a silu, ktorou vyletela zo žľabu (predtým nesnežilo, len sa striedalo oteplenie a mráz cez noc). Povrch som mal dobre preštudovaný, keď som hľadal kamošove veci o 20 m nižšie, ako sme ich zložili a prehrabal tak hektolitre snehu. Trochu ma zarazilo, že ten doslova lavínový "výgrc" zasiahol aj ten svah oproti, asi 50 m od ľadu. Väčšinou to konči všetko v žľabe, ale toto vyslovene letelo vzduchom.

  

Týmto chcem poprosiť lezcov či VHT, ak by náhodou našli v mieste a okolí 3 expresy a obal na cepíny robený z tenisovej rakety, nech sa ozvú na: horysk@gmail.com - ďakujem.

Čo z toho vyplýva? Treba skúmať nielen výšku novej pokrývky, ale aj podklad na ktorý to nasype a k tomu mala rada: mam vo zvyku, presne kvôli takýmto situáciám, dávať jednu šróbu tesne pri výleze z kolmého - ak by si to náhodou lavínka načasovala na tú chvíľku, keď sa budeš so zmrznutými rukami prebíjať do položeného - aby ten pád nebol dlhý a zbytočný. Inak ti zostáva jedine asi odskočiť, aby si nedostal tú pecku rovno do tváre - častokrát sú tam aj kusy ľadu.


 
Veľa lezeckých  úspechov v Novom roku a  Horám zdar!

Marián Marosi