Spolu s Dušanom a Jožom sme sa vybrali 29. mája 2015 na Tomašák trochu si zaliezť, samozrejme nás Dušan cestou hecoval ako vždy. A ako vždy chcel sa rozliezť v sedmičke. Stáli sme pri ceste Šepot kvetín, ktorá traverzuje na balkón. Opýtal som sa Dušana, či pozná starú cestu Októbrový traverz a vtom nám napadla myšlienka pretraverzovať celý Tomašák. Všetci, čo poznali Dušana, si vedia predstaviť, že do minúty už naliezal do cesty. Keďže sme boli traja, tak sme zvolili nasledujúcu taktiku: Dušan prvý, ja som bol naviazaný v polovici lana a istil ho cez gri-gri a zároveň som doberal Joža, ktorý liezol na druhom konci lana. Takto sme to preliezali od štandu k štandu. Pri ceste Félixová špára sme kvôli rozbitému a neodistenému úseku museli zlaniť na spodnú policu. Na začiatku som si ani nemyslel, že sa nám to podarí. Ale vyšlo to. Skvelý pocit na poslednom štande po takmer piatich hodinách stál za to. Preto chcem, aby táto cesta zostala na pamiatku dobrého kamaráta a kolegu, ktorý tragicky zahynul pri záchrane človeka. Je mi veľmi ľúto, že si spolu už nezalezieme, ale o to radšej budem spomínať na spoločné zážitky v Tatrách, na skalách aj v práci.
Na Dušanovi som si vážil, že vždy chcel pomôcť každému a so všetkým. Tým bol príkladom pre mnohých z nás. A ešte mi nedá nespomenúť jeho zdravú súťaživosť. Často sme sa pretekali v rôznych veciach, dvakrát aj spoločne na pretekoch KaľamarKAP, kde sme v roku 2013 vyliezli spoločne 102 ciest a vlani za 7 hodín 104. Naša posledná súťaž bola nedávno
so vzduchovkou. Vravel som Dušanovi, že ak trafí plechovku od piva, ktorú vyhodím do vzduchu, tak mu splním želanie. Samozrejme, že netrafil, tak som zvýšil stávku na tri želania. Dodnes nechápem, ako ju mohol zostreliť. Žiaľ, želania som už splniť nestihol.
Dano Mahdal
Dušan Leskovjanský (1978 - 2015), horský vodca UIAGM
Dňa 17. júla 2015 zahynul Dušan Leskovjanský pri havárii vrtuľníka horskej záchrannej služby v Slovenskom raji. Nešťastie sa stalo pri záchrane 10-ročného chlapca, ktorý spadol v Prielome Hornádu. Spolu s Dušanom zahynuli aj ďalší traja členovia leteckej záchranky: lekár Marek Rigda, letecký záchranár Martin Svitana a pilot Ľubomír Majerčák.
Dušana Leskovjanského už od detstva rodičia viedli k úzkemu vzťahu k prírode (otec bol dlhoročným dobrovoľným členom Horskej služby v Slovenskom raji a mama celý svoj život pracovala ako botanička na Správe Národného parku Slovenský raj, brat je lesníkom tejto Správy NP). Ako 15-ročný chlapec vstúpil do horolezeckého oddielu a táto vášeň pretrvala až do jeho smrti. Z prostredia horolezcov a milovníkov prírody si pre svoj prístup k lezeniu či horám, ale predovšetkým svojím kamarátskym prístupom, získal veľké množstvo priateľov. Tí Dušanovu spoločnosť vyhľadávali práve pre tieto vlastnosti. V roku 2006 sa splnil jeho dlhoročný sen a nastúpil k Horskej záchrannej službe Slovenský raj ako záchranár, kde sa v roku 2011 stal jej náčelníkom. Veľmi živo sa zaujímal o dianie v Slovenskom raji a Horskej záchrannej službe nielen v oblastnom stredisku, ktoré mu zverili. V poslednom období vynakladal veľké úsilie pri zabezpečovaní všetkých náležitostí súvisiacich s opätovným sprístupnením tiesňavy Kyseľ. Okrem toho bol tiež horským vodcom s medzinárodnou licenciou, pričom pri vodení turistov, najmä vo Vysokých Tatrách, navštívil množstvo končiarov. Ako inštruktor Horskej záchrannej služby zase vychoval desiatky nových záchranárov. Navždy si ho budeme pamätať ako človeka skromného, priateľského a profesionálne vysoko erudovaného záchranára.
Dušan má na konte 140 letných ciest v Tatrách, 40 zimných ciest v Tatrách, 25 výstupov v Alpách a liezol na skalkách v týchto štátoch: Slovensko, Česko, Chorvátsko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, USA a Dominikánska republika.
Dušan pri lezení na Tomašáku. / Počas letného prechodu hrebeňa Tatier. Foto: archív.
