V polovici augusta 2011 som vyzbrojený JAMES vŕtačkou a podporným tímom - nový chatár Tomáš Petrík a najmä obetavý mladý Tatranec Adam Jankura po dva dni zlaňovali a pracovali v Platni.

  
Jastrabia veža. / Nový lepený nit v Pochylého platni. / Práce v stene.

Limitovaný jednou batériou sme odvŕtali 18 dier. Reálne osadených dvojzložkovým tmelom Hilti bolo zatiaľ postupových 16 antikorových borhákov. Štandy boli v podobe antikorových cementovaných kramiel už osadené predtým (neviem kým, ale zdajú sa byť dvôveryhodné).

Podstatné je, že prvá dlhá dĺžka cesty – nie príliš lezecky ťažká, bola roky morálovým strašiakom. Pre svoju skoro neodistiteľnosť a nejednoznačnosť kadiaľ, mnohých odradila. Tu sme osadili 4 istidlá. Ďalšie dve kľúčové  dĺžky majú okrem ešte kopy starých skôb aj už nových 9 istidiel. Krátka medzidlžka k poslednej (15 m) – traverz pod M previsom som uhlopriečne napriamil pomocou troch borhákov k štandu pod platňou. Chyty budete bozkávať - tak by povedal milovník Tatier a lezenia Eno Holásek, ktorému pamiatke je venovaná Amazónia vertikal, cesta vedúca cez veľké previsy vpravo. 
Poslednú dĺžku Pochylého platne sme už v minulosti napriamili cez túto krásnu položenú platňu jedným nitom a ešte 2 borháky pribudnú. Pôvodne totiž cesta vedie kútom napravo. Tie 2 istidlá sme už kvôli búrke teraz neosadili a musia počkať do budúca. Avšak platňa už nepredstavuje ťažké lezenie. Zostup po rampe do Červenej dolinky na chodník je podstatne pohodlňejší ako zlaňovať previsnutou stenou.
Na Chate pri Zelenom plese je teraz nový chatár- lezec a horský vodca Tomáš Petrík. Ten vytvára lezcom skvelé zázemie. V rovnakom čase ako my na Jastrábke, v doline pôsobil inštruktor profesionál Dušan Zajac a borhákmi odistil nejaké štandy na zimných ľadoch a južné veci na Koziu kôpku. V rovnakom duchu pridávajú z času na čas niečo Jamesáci, Horská služba, ako aj Tibor Šnajdár.
Na Zelenom plese a okolitých stenách to teda žije a to nech je inšpirácia pre mnohých z Vás, mladej generácii ako aj nás, ktorý sa necítime celkom do starého železa.

Peter Becko Ondrejovič