V noci z 3. na 4. mája 2011 podľahol Jano Čech (40) ťažkým zraneniam, ktoré utrpel po páde pri zostupe z Grandes Jorrases. S Janom sa pri zlaňáku odtrhol blok so štandom, kde k starej slučke pridali novú.

Jano po bivaku na Eigeri.

Padol asi 100 metrov. Mišo k nemu zliezol a zavolal záchranku. Jano bol vážne zranený a po niekoľkých hodinách v agónii zomrel. Záchranka začala 3. mája okolo 15.00, ale zlé počasie zabránilo helikoptére odletieť. Kvôli jazykovým problémom  si zachránári mysleli, že nehoda nie je vážna, ale po informácii od Slovenskej horskej služby, že ide o smrteľný pád, vyrazili zachranári peši k Slovákom. Kvôli zlej viditeľnosti museli na noc zostať v chate Boccalatte. Mišo prežil noc bez újmy na zdraví a ráno 4. 5. sa ho podarilo helikoptérou zachrániť a zniesť do Courmayeuru.

Jano Čech a Mišo Sabovčík to túto zimu riadne roztočili. Počas sústredenia v Bielovodskej sa im za jeden deň podarilo vyliezť cestu Bakoš – Petrík, pravou depresiou steny Rumanovho štítu. Potom sa pustili do veľkého projektu zimnej alpskej trilógie. Najprv zvládli v dňoch 17. - 18. 4. 2011 severnú stenu Matterhornu cestou bratov Schmidtovcov. Následne sa presunuli na Eiger, kde sa im v S stene podarilo za dva dni 22. - 23. 4. 2011 vyliezť klasickú cestu. Poslednou stenou bol Grandes Jorrases. 25. 4. 2011 vyrazili do steny, ale v daždi zostúpili na chatku Leschaux. Po vylepšení počasia nastúpili opäť. Preliezli S stenu a pri zostupe dňa 3. 5. Jano spadol.

JANO, ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE, BUDEŠ NÁM VEĽMI CHÝBAŤ!