Tak jak sme už pisali v Tatroch buli dni coraz ceplejše a ľezene coraz ľahše, ta sme še rozhodli isc kuščičko pokukac do väčšich kopcoch jak su tote naše. 12. 4. vyrážame do Álp. Prvú zastávku sme si urobili v Zermatte.

14. 4. 2011 aklimatizačný bivak pod Breithornom.
15. 4. Breithorn vrchol 4165 m, návrat do Zermattu.
16. 4. Hörnlihűtte 3260 m.
17. 4. o 6.00 hod. nastupujeme do cesty Bratov Schmidtovcov. Na náš veľký údiv sme sa ani v Zermatte nedokázali dopátrať po podrobnejších informáciach o stene, okrem klasických fotiek s náčrtom. Snehové a ľadové podmienky nás veľmi sklamali, príliš veľká a príliš suchá zima urobila svoje... Po 100 metroch súčasného lezenia sme nútení naviazať sa na laná a nekonečný boj vo viac ako 60 lanových dĺžkach sa mohol začať. (údaj o počte dĺžok sme sa dozvedeli po výstupe a súhlasil !!!).

 
Mišo na vrchole Breithornu. / Deň pred nástupom do veľkej steny.
  
Mišo v „úvodných“ dĺžkach. / Jano niekde v polovici steny. / Mišo v ťažkých dĺžkach pred bivakom.
  
Jano a Mišo v bivaku cca 4100 m., -20°C. / Jano lezie bezvýznamný 120 metrový kus ľadu vo veľkej stene.
 
Mišo dolieza posledné suché dĺžky pred vrcholom. / Vrchol Matterhornu.

Cesta je náročná na orientáciu, mnohé dĺžky sa lezú traverzom. Nájde sa sem-tam aj nejaká stará skoba a štand. Veľmi málo a riadne tvrdého ľadu, veľmi veľa rozlámanej skaly takmer v celej ceste riadne preveria psychiku každého horolezca, ktorý sa nebojí veľkých stien.

Bulo to pekné, ale bulo nám ešči málo ta Vás šumne pytame TRIMCE NÁM PAĽCE NA EIGRI!!!

Jano Čech a Mišo Sabovčík