vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock apollo  
sport-outdoor
sirjoseph
camp 
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    vht    priamo registrovaní    pre kluby  
 index  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Odhlásiť    Sobota 23.11.2024   english version
 Sústredenie reprezentačného družstva a horolezcov v Bielovodskej doline
03.03.2011 12:00 | 14517x |
19. – 27. 2. 2011  

Po dlhých rokoch vyšla zimná akcia JAMESu 19. – 27. 2. 2011 na chatke v Bielovodskej doline naozaj super. Počasie nebolo úplne ideálne, ale zjavne lepšie ako minulé roky a napriek neustálemu posnežievaniu boli v niektorých cestách veľmi dobré podmienky.


Veža Železnej brány, cesta Žolík.
  
Dodo v prvých ťažkých dĺžkach Žolíka / Na hrebeni či rebre Veže Železnej brány.

Pustá veža, cesta Muchy v očiach.

Vyliezlo sa niekoľko výborných výstupov a hlavne sa na chatke vystriedalo okolo dvadsať lezcov, nielen vyložených extrémistov. Každý si zaliezol podľa svojich schopností, vytešili sme sa so stretnutí so starými i novými známymi, atmosféra výborná. A o to všetko dokopy pri lezení ide.
Chatku ako vždy prví otvárajú a poslední zatvárajú Vilo a Ika Jakubcovci. Zlatí ľudia, však ich väčšinou poznáte. Zamilovaní do hôr a Bielovodskej doliny zvlášť, vždy ochotní pomôcť. V sobotu prišli aj Dino Kuráň s Janom Šofránkom a po napozeraní Kačáka dali v pondelok za necelých 10 hodín miestnu Superdirettissimu za M7-. Skutočnosť, že nenašli nejakú A2, na výbornom výkone nič nemení. V utorok večer  prichádza Martin Krasňanský s Davidom Zavaky Zavackým, vracia sa Vilo s Dodom Kopoldom. V stredu sa napriek slušnej kose lezie. Krasňanský so Zavakym objavujú peknú líniu na Prednej Svišťovej veži – nová cesta sa volá Zakázané ovocie, najťažšia dĺžka za M6+. V tom čase Dodo s Vilom urobili novú cestu Žolík, M6+, v spodnej časti Veže Železnej brány, 7 dĺžok na hrebeň.

  
Ika nie je žiadna žienka domáca, len občas... / Vilo s Muchami v očiach.
 
Prostredná Svišťová veža, cesta Zakázané ovocie.

Koncom týždňa prichádzajú ďalší lezci a prichádza druhá vlna skvelých výkonov. Dino Kuráň sa vracia na Vežu Železnej brány s Jožom Santusom a rovno na mieste sa rozhoduje vyriešiť voľný prelez Pravého Marekovho komína. Prvých vyše 10 nezaistených metrov sa darí len vďaka tenkým ľadovým glazúrkam a ide o vážne delikátne lezenie za M7-. Aj ďalšie dĺžky púšťajú OS a Dino má vo vrecku prvé voľné drytoolové prelezenie. Aj starý Santusovie vlk je nadšený, aká paráda to bola. V piatok prichádza nová lezecká úderka priamo z rodiska nášho JAMES-u z Climbeeru SNV. Skúsený harcovník Jano Čech a mladý dravý lezecký krasokorčuliar Mišo Sabovčík. Pohodili lezecké veci kdesi pod Rumaňák a v sobotu dali na jeden záťah OS cestu Bakoš – Petrík na Pravom pilieri Rumanovho štítu. Perfektné lezenie, výborné obrázky ste videli v správe spred pár dní. Škoda, že čas a podmienky nedovolili potiahnuť to až na vrchol (z tohto hladiska je veľmi zaujimavá poznámka v diskusii od Ivana Nemkyho, ktorý v zime 1987 dal celú cestu s Lacom Kerstveyom až na hrebeň, Nemky, napíš, či celé voľne; no liezlo sa trochu aj pred dvadsiatimi i tridsiatimi rokmi, že).

   
Zavaky si užíva silne mrazené ovocie. / Zakázané ovocie, Zavaky v najťažšej dĺžke. / Zimné radovánky v Savane.

  
Savana, Martin za hravým balvanom. / Igor v 1. dĺžke pokusu na Nižnú Mlynárovu kopu. / Edo na nástupe Nižnej Mlynárovej kopy.

Poslednú novú cestu pridali Jakubcovci až v pondelok na Pustú vežu. V severnej stene boli slušné podmienky, teplota tiež nešla do takých mínusov, ako cez týždeň (ráno bývalo pravidelne mínus 15 až mínus 18 stupňov). A tak vznikli „Muchy v očiach“, 8 dĺžok do M5. Vyliezlo sa kopec ľahších vecí ako Český ľad a ďalšie ľadíky, La Traviata, Savana (za zmienku stojí, že tu je v 2. dĺžke 50 m ľadu, či nikdy nebývalo, tak nejaká šrauba poteší). Maťo Heuger s Peťou Škrovánkovou si dali alpskú túru až na Lavínový štít, to sú kilometre výškové i diaľkové. V sobotu sa zase vyhrali s prachovými lavínkami, keď sa do strání oprelo slnko. Nevyzerali nadšene po návrate z Birkenmajerovho žliabku, kde sa popri nich prehnalo niekoľko snehových vlakov len tesne potom, ako prekrižovali ich hlavnú dráhu. Andrej Šoltýs s Mirom Čerňom si to zase užili pod Pustou strážou, rozbalili veci na nástupe a za chvíľu ich mali o 200 metrov nižšie a pod snehom. Dve hodiny hrabania v snehu zobrali ako rozcvičku a ešte mali tie gule po tom všetkom preliezť La Traviatu, tvrďasi. Geriatrický krúžok z bratislavského Vertiga som zastupoval ja s Edom Mrázekom. O program sa nám postaral miestny strážca doliny preoblečený za tetrova, ktorý nás párkrát dal do nezvyčajne rýchleho pohybu. Trávky a mixy na Nižnej Mlynárovej kope prestali s nami komunikovať po necelých štyroch dĺžkach, že vraj možno nabudúce. Český ľad bol naopak prívetivý a je pekne vytečený so zaujímavým oknom a píšťalou, pár metrov celkom strmého lezenia.
Tak taká bola tohtoročná Bielovodská. Tá poznámka o slivovici kdesi v diskusii bola správna. Nebolo to ako v zlatých 80-tych rokoch, keď borci dokázali aj niečo vypiť, aj dobre vyliezť. Teraz sa hlavne vyliezlo, mladí i starší to pekne roztočili a Doktor nebude musieť plakať nad zlou zimnou sezónou. A to ešte zima neskončila. Hlavne držím všetkým palce, aby ju v zdraví prežili.

Igor Koller
Fotografovali: Jakubcovci, M. Obrtal, M. Krasňaský, E. Mrázek, I. Koller a možno aj niekto ďalší...

  
Igor v ciaglikoch Českého ľadu. / Český ľad v pekných podmienkach. / Český ľad, Martin Obrtal lezie do okna.




Vlado Linek © 1999 - 2024 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  31161235