Fitz Roy. Foto: Vlado Linek.

V čilskej Patagónii sa koncom januára a začiatkom februára podarilo talianskemu tímu v zložení Elio Orlandi, Rolando Larcher a Fabio Leoni vyliezť novú ťažkú cestu vo východnej stene Central Tower na Paine (2454 m). El Gordo, El Flaco y l'Abuelito má obťažnosť 7a+ [5.12a/b] A3+ a dĺžka je 1250 m. Potrebovali 11 dní aby dokončili 23 – dĺžkovú cestu s mnohými ťažko odistiteľnými dĺžkami a ako je to už pre Patagóniu typické, sprevádzal ich dážď a vietor.

Na a druhej strane hraníc, američania Mike Pennings a Jimmy Haden urobili prvý prelez alpským štýlom a druhý kompletný prelez cesty Royal Flush (VI 5.12c [9 UIAA], A2, 1350 m) vo východnej stene Fitz Roy. Mike Pennings v roku 2000 spolu s Jonathnom Coppom urobili novú cestu na Cat's Ears Spire - "Freebird "-VI 5.11d, A1, 1000 m a na Hainabrakk East Tower - "Tague it to the Top "-VI 5.11, C2, 1100 m, urobobili tiež prvé opakovanie alpským štýlom cesty "Inshallah"-VII 5.12, A1. 1300 m na Shipton Spire. Jimmy Haden tohto roku zopakoval so Seanom Learym cestu Golden Gate VI 5.13b na El Capa

     Do línie po prvý krát naliezli v roku 1995 Kurt Albert, Bernd Arnold, Jorg Gershel a Lutz Richter. Cestu sa im však nepodarilo doliezť. Po páde kameňov museli Arnolda zniesť so zlomenou nohou. Boli 300m pod vrcholom, v mieste, kde sa cesta spája s El Corazone. Do cesty dali celkom 150 nitov a to nie len na štandoch, ale aj ako postupové istenie v miestach, kde boli dobré možnosti sa zistiť. Za toto sa na nich zosypala vlna kritiky, podobne aj na ich ďalšie podnikanie v podobnom razení. Aj napriek tomu však tieto cesty vďaka svojej obťažnosti nepatria medzi často opakované.
     Cesta Royal Flush odolávala až do roku 1998. Guner Gäbel, Michael Schafroth a Rainer Treppte, na škodu čistoty štýlu mali prvých pár dĺžok zafixovaných. V roku 2005 sa v ceste objavili Tommy Caldwell a Topehr Donauhe. Podarilo sa im preliezť voľne ťažké dĺžky za 5.12c (9 UIAA) ale cez zaľadnené špáry a zlé počasie neprerazili. V roku 2006 to boli belgičania Nicolas a Olivier Favresse, Sean Villanueva a Mike Lecomte a aj američania Bean Bowers s Joshom Whartonom. Najviac sa však dostali po 23. dĺžku.

Na konci januára, Will Stanhope a Jason Kruk voľne preliezli cestu The Sound and the Fury (5.12b [9-/9 UIAA] alebo 5.11 A1, 14 dĺžok) na Desmochade. V roku 2006 líniu vytýčili Dave Sharratt a Freddie Wilkinson. Stanhope sa vyjadril, že kľúčová dĺžka sa pohybuje niekde okolo 5.12b [9-/9 UIAA]. Pár pošmyknutí im neumožnilo cestu preliezť presne podľa svojich predstáv – vyliezť všetko voľne prvý aj druhý. Vyliezli ju „team free“ – čo znamená, že prvý liezol celý čas voľne, druhý ho nasledoval až na pár pošmyknutí voľne a bez žumarov. Na vrchole stáli za súmraku a v noci ešte zlanili a vrátili sa do kempu.

Crystal Davis – Robbins a Maxon Hasson urobili novú cestu na Fitz Roy. Prvovýstup vedie v severnej stene napravo od Tehuelche (5.11 (8 UIAA) A1) a vľavo od Hoserovho komína (5.10 (7 UIAA) A1 M5, 1300 m). Cestu sa im podarilo vyliezť OS.

Alex Huber tiež využil dobré počasie a urobil prvovýstup v západnej stene Aguja Desmochada–Aguja de la Silla. Okrem toho stál na vrcholoch Aguja de la S, St. Exupery, Aguja Rafael Suarez, El Mocho, Cerro Standhardt a Torre Egger.

Zdroj: alpinist.com, lezec.cz